Vítejte na CASD Brno - sbor "Střední"
 
 

  Navigace

 Domů
 O nás
 Jubileum 100
 Rozpis kázání
 Vedení pobož.
 Rozpis SŠ
 Sobotní škola
 Rozpis MS
 Rozpis hudby
 Přehled aktivit
 Kontakty
 Napište nám
 

  Vyhledávání



Pokročilé vyhledávání
 

  Aktivity

Dětský příběh
Dětský příběh


Atmosféra
ATMOSFÉRA


Klub zdraví
Klub zdraví


Sborový zpěv
Sborový zpěv


Studentská bohoslužba
Studentská
bohoslužba


INRIroad Brno
INRI road Brno


Pandy
Pandy


Plejády
Plejády


Kuřátka
Kuřátka


 

 
  Nikdy viac!
Příběh pro děti

Publikováno: Tuesday, 27.06. 2017 - 05:15:31 Od: dan
 
 
  Úvaha Vonku bolo sychravo, slniečko nesvietilo, a tak bol smutný deň. Aj v záhrade všetky chrobáky radšej zostali vo svojich domčekoch. Marek bol doma sám, lebo mamička odbehla do dediny na nákup, a tak sa veľmi nudil. Ocko bol ešte v práci a sestrička Hanka pokojne spinkala v kolíske. Marek dostal nápad.



"Zahrám sa na kuriča veľkej lokomotívy!" Hoci mal len päť rokov, túžil raz jazdiť na veľkej parnej lokomotíve, lebo vtedy ešte elektrické vlaky neboli. Povedal si, že to začne trénovať. Keď bude veľký, už to bude vedieť veľmi dobre a jeho lokomotíva bude letieť ako rýchly tátoš. Poobzeral sa, čo by mu najlepšie poslúžilo pri jeho hre. Zišiel dolu do pivnice, kde bolo mnoho starých vecí. Boli tam aj všelijaké sudy, veľké i malé, úzke i široké, niektoré stáli, iné sa váľali, niektoré boli uzavreté, iné nemali vrchnáky. V jednom rohu bola kôpka sena, slama zo starého matraca a neďaleko nej ležal starý sud. Najviac zo všetkých pripomínal parný kotol. Diera po zátke bude ako komín a jeho otvor poslúži ako dvierka na kúrenie. Hurá, dokonca má aj čím kúriť! Namiesto uhlia vezme slamu! Chýbali mu už len zápalky. Vošiel do kuchyne, ticho ich zobral z poličky a vrátil sa s nimi do pivnice. Napchal do suda toľko slamy, koľko sa tam len vošlo a po prvý raz škrtol zápalkou. Vo vnútri začalo všetko ihneď horieť, dym sa valil cez otvor po zátke a Marek bol od radosti celý bez seba. Sadol si na sud a napodobňoval zvuk lokomotívy. Zrazu však videl, že zo suda nejde len dym, ale aj oheň. Plamene šľahali až po drevenú povalu pivnice, ktorá začínala horieť. Marek dostal hrozný strach. Hľadal, kam by sa pred ohňom ukryl. Vtom si všimol, že vedľa horiaceho sudu stál iný, ktorý tiež nemal vrchnák , a tak do neho vliezol, trasúc sa od strachu, čo sa bude diať. Netrvalo dlho a vonku ktosi zavolal hasičov. Keď všetko uhasili, Marek bol mokrý ako myš. Zrazu mal strach, aby sa v pivnici neutopil. Plamene boli uhasené, ale všade bolo ešte veľa dymu, ktorý prinútil Mareka vyliezť zo suda. Ihneď v ňom poznali vinníka, ktorý spôsobil požiar. Medzitým prišiel aj jeho otec a ten veru nelenil. Uštedril synovi poriadny výprask, pri ktorom si Marek myslel, že mu skutočne horia nohavice. "Prečo si neposlúchol môj zákaz, že nesmieš chytať do rúk zápalky? Nech ťa už nikdy viac nevidím hrať sa so zápalkami, rozumieš?" Marek cítil výprask ešte niekoľko dní a v ušiach mu stále zneli ockove slová: "Už nikdy viac! Už nikdy viac!" Bol to pre neho zážitok na celý život. Pre svoju neposlušnosť skoro prišiel o život a jeho nič netušiaca sestrička tiež. Dnes je z Mareka dospelý muž a svojím dvom synčekom pripomína, že poslušnosť sa skutočne vypláca...

Detským srdiečkam (Zostavila Katarína Kernová)


Keď som si čítala tento príbeh, spomenula som si na jednu udalosť, ktorá sa stala, keď som mala asi 5 rokov. Sedela som so sestrami v kuchyni a na stole horela sviečka. Asi sme sa tiež nudili, a tak sa staršia sestra začala zabávať tým, že namáčala servítku do vosku, ktorý stekal zo sviečky. Ja som to samozrejme chcela skúsiť tiež. Bola som však mladšia a nemotornejšia a namiesto do vosku som servítku strčila priamo do plameňa sviečky. Keď mi začala horieť servítka v ruke, veľmi som sa zľakla a namiesto toho, aby som ju rýchlo uhasila, som ju odhodila od seba rýchlo preč. Od horiacej servítky sa zapálili aj ďalšie servítky, ktoré boli na stole. Plameň sa ešte zväčšil, keď začal horieť aj obrus. Úplne sme sa vydesili, vykríkli sme a utekali sme sa skryť do inej izby, lebo sme vedeli, že sme urobili niečo zlé a nechceli sme sa prezradiť. Mali sme veľké šťastie, že sme neboli doma samé. Keď ocko počul, ako sme vykríkli, tak sa utekal pozrieť, čo sa deje a uvidel horiaci stôl v kuchyni. Podarilo sa mu ho rýchlo uhasiť a tak sa oheň nikde nerozšíril.

Myslím, že oba tieto príbehy nám hovoria o tom, aké je dôležité počúvať rodičov a dodržiavať pravidlá, ktoré nám dávajú. Niekedy asi máte aj vy pocit, že rodičia vám stále niečo zakazujú, ale určite si uvedomujete, že to nerobia preto, aby nás obmedzovali, ale preto, lebo nás majú radi a chcú nás ochrániť pred nebezpečenstvom. Musím vám však prezradiť, že aj dospelý ľudia majú občas problém s poslušnosťou. Je tu totiž niekto, kto ich má veľmi rád, a preto dal do jednej knihy zapísať rôzne pravidlá a odporúčania, ktorými by sa mali v živote riadiť. Určite ste uhádli, že tým niekým je Boh a tou knihou je Biblia. Boh je rovnako ako naši rodičia často smutný, keď zistí, že sme ho neposlúchli a urobili si po svojom. Preto vám chcem zaželať, aby ste počúvali svojich rodičov a aby ste sa učili poslúchať aj Boha, ktorý nás veľmi miluje a chce pre nás len to najlepšie.

Lenča Butalová



 
 
  Související odkazy

· Více o tématu Úvaha
· Další články od autora dan


Nejčtenější článek na téma Úvaha:
Kde jsi ?

 

  Hodnocení článku

Průměrné hodnocení: 0
Účastníků: 0

Zvolte počet hvězdiček:

Výborný
Velmi dobré
Dobré
Povedený
Špatné

 

  Možnosti


 Vytisknout článek Vytisknout článek

 

K tomuto článku není možné vložit komentář.

 
 
Všechny obchodn? zn?mky a n?zvy jsou majetkem jejich pr?voplatn?ch vlastn?ků, koment?ře vlastn? jejich autoři. Vše ostatn? vlastn? © 2004 UNITED-NUKE Powered Site.